História

free site design templates

1908-1918

Veľkým snom našich predkov bolo priame železničné spojenie Liptova so stredným a južným Slovenskom. Roku 1869 sa usilovali predstavitelia Liptovskej župy a mesta Ružomberka o to, aby uhorská severná železnica viedla z Lučenca cez Banskú Bystricu do Ružomberka. Magistrát mesta Ružomberok sa v apríli 1869 uzniesol, že poskytne na túto stavbu stavebné
pozemky a stavebný materiál. Prípoj ku Košicko-bohumínskej železnici však postavili cez Turiec. Trať Zvolen — Vrútky otvorili v auguste 1872. Koncom minulého storočia sa stala predmetom úvah, ale aj konkrétnych plánov, výstavba železnice z Banskej Bystrice do Ružomberka. Už roku 1898 sa uvažovalo využiť stavebné plány železnice Banská Bystrica — Ružomberok na postavenie železnice Ružomberok — Korytnica. Roku 1906 bola založená akciová  spoločnosť Miestna železnica Ružomberok — Korytnica. Jej cieľom bolo postaviť železnicu  na prepravu dreva a na osobnú dopravu. Stanovy akciovej spoločnosti boli schválené 12. decembra 1906. Pravidelná doprava na úzkorozchodnej trati Ružomberok — Korytnica v dĺžke 24 km bola otvorená 5. júna 1908.

1918-1945

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa opäť dostávali do popredia myšlienky
a návrhy na výstavbu železničného spojenia mesta Ružomberok smerom na sever a tiež aj na juh. V roku 1919 bol na ministerstvo železníc plán predložený na železničné spojenie Ružomberka s Banskou Bystricou. Ďalší smelý plán na výstavbu  železničnej magistrály smerom juh - sever z Parkána (dnešné Štúrovo)
cez Banskú Bystricu a Ružomberok do Suchej Hory a ďalej do Poľska predložili na ministerstvo železníc v roku 1925. Podľa spomenutého  plánu sa na trati z Ružomberka do Banskej Bystrice, dlhej 65 km, malo
postaviť 10 tunelov, z ktorých najdlhší mal merať 2km. Navrhovaná  železničná trať mala byť zaradená do 1. triedy, čo na tú dobu
znamenalo, že na jednotlivých jej úsekoch bude maximálne stúpanie 10 až 12 promile a najmenší polomer oblúkov bude 300m. Realizovaný však nebol ani jeden z týchto plánov.

1945-1974

V prvých dňoch po oslobodení Ružomberka a okolia sa v plnom rozsahu ukázali škody na trati a železničných zariadeniach spôsobené vojnou. Značne boli poškodené mosty v km 0,6 cez Váh a v Podsuchej ako aj zariadenie stanice v Ružomberku. Všetky rušne boli
neschopné prevádzky a aj vozne niesli stopy vojny. Od prvých chvíľ slobodného života sa dali železničiari do práce a s pomocou ostatných občanov začali obnovovať trať, opravovať rušne a vozne. V prvých
povojnových rokoch zabezpečovali prevádzku na trati dva parné rušne U 37.006 a 11. Trasované boli dva páry osobných vlakov
z Ružomberka do Korytnice a
späť. Vzhľadom na zvýšenie nákladnej dopravy na úzkorozchodnej železnici ustanovili dňa 1. decembra 1948 zvláštnu prekládkovú čatu, ktorú tvorili jeden skladník a štyria robotníci. Politické udalosti roku 1948 neobišli ani akciovú spoločnosť „Ružomberokkorytnická
účastinná spoločnosť". K jej znárodneniu došlo dňa 30. decembra 1948. K úplnému zániku tejto spoločnosti došlo dňa 1. mája  1950, kedy zanikla bez likvidácie.  V auguste roku 1955 vykonali d'aľšiu úpravu koľajiska  úzkorozchodnej stanice. Medzi nimi vybudovali zvýšené nástupištia. Na začiatku roku 1959 došlo aj k rozšíreniu parku hnacích vozidiel. K existujúcim parným rušňom
radu U 37.006 a U 37.011 pribudli štyri dieselelektrické rušne radu TU 47.0. (viď obrázky) Tie boli zo začiatku nasadené do skúšobnej prevádzky spolu s parnými
rušňami. Boli to prvé výrobky svojho druhu zo závodu ČKD Praha, závod Sokolovo. V januári 1966 prišli nové vozidlá osobnej dopravy, vozne radu Balm/u. O necelé tri mesiace neskoršie, dňa 4. apríla 1966, bol slávnostne odhalený pamätník hrdinom SNP na
korytnickom nástupišti. V nasledujúcich dňoch došlo aj k podstatnému zvýšeniu kultúry cestovania, ked' boli do pravidelnej prevádzky nasadené už spomenuté nové  osobné vozne.

Zdroj: To bola naša Korytnička, Dušan Lichner

Korýtko bolo neodmysliteľnou súčasťou údolia rieky Revúca takmer 70 rokov. Slúžilo pre drevospravujúci a papierenský priemysel pre osobnú dopravu, ale aj začínajúci turistický ruch.